Samozrejme písať o celých prázdninách sa mi nechce. Spomeniem len taký posledný výletík ku starkej a tete. Išla so mnou aj moja mama, takže to nebolo v zmysle mojich predstáv :D.
1.deň
Tento deň sa niesol v znamení cestovania a nakupovania. Autobus nám išiel pred obedom a dovtedy sme nakupovali sladkosti na cestu atď. Najzaujímavejším na tomto dni bolo práve cestovanie. Nastúpili sme s mamou do autobusu a sadli si. Prvá zlá vec bola, že sedadlo bolo pokazené, takže mama sedela nakrivo. Druhou, omnoho horšou vecou bolo, keď do autobusu nastúpili dvaja opití rómski spoluobčania. Samozrejme si sadli pred nás, ako inak. Chlapík si tam začal spievať pesničky a obťažovať svoju partnerku. Všetci v autobuse sa na nich dívali a pôsobilo to komicky, keď sa ľudia otáčali z tých prednejších sedadiel. Najväčšou srandou bolo, keď sme išli do ostrej zákruty a tá opitá žena padla na zem. Mal som takú chuť sa smiať, ale nechcel som nejak provokovať toho chlapa. Škoda, že som nesedel na druhej strane autobusu, to by som to aj natáčal na mobil :D. Potom po 500 metroch našťastie vystúpili.
Ďalšou zaujímavosťou cesty bolo, keď sme boli medzi Bankami (mestská časť Banskej Štiavnice) a Vyhňami. Autobus išiel po takej úzkej ceste popri múriku. Zrazu sa oproti objavil druhý autobus a nebolo sa kde odstúpiť z cesty. Náš autobus cúval asi 100 metrov a komplikovaným spôsobom manévrovania sa podarilo túto "zápchu" uvoľniť. Už sme sa chceli pohnúť, ale v tom išla oproti nám Tatrovka, tak sme čakali. Mysleli sme, že už nás nečaká nič zlé, ale zrazu sa na asfalte pásli ovce a kozy (zvieratá) a ani trúbenie ich neodplašilo. Neviem čo jedli na tom asfalte, ale chutilo im to tak, že autobus ich odtiaľ musel odhŕňať :D.
Ďalej už bola cesta pokojná. Nával strachu sme zažili, keď sme došli do Žarnovice. Tam nám mal autobus odchádzať o 12:39 (podľa Atlasu), ale tam bol iba nejaký o 12:35. Našťastie to bol ten správny. Onedlho sme dorazili do Beňadika. Tam sme sa zvítali so starkou, tetou a psom :D. Vybalili sme sa a prezliekli. Ja som potom išiel so psom na prechádzku. Prešiel som asi 3 kilometre. Išiel som popri domoch, poli a aj viniciach a potom zas tou istou cestou naspäť. Potom som prišiel "domov". Pes už mal toho zjavne dosť, iba sa napil vody, trocha to rozchodil a ľahol si. Pri tom všetkom dýchal veľmi rýchlo a bol uťahaný.
Pýtate sa, prečo som išiel až tak ďaleko a dlho? Samozrejme, že to nebolo len tak, aby som išiel na prechádzku. Primárnym cieľom bolo zistiť, kde bývajú nejaké dedinské fajné baby. Už z minulého roku som o jednom dome vedel, preto som išiel tou cestou. Stretol som tú babu alebo nie??? To sa dozviete v pokračovaní tohto prázdninového denníka. :D
U starkej v Hronskom Beňadiku som bol iba 3 dni, preto budú nasledovať ešte 2 články na pokračovanie.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára