Aby som vám priblížil, kde som sa celý mesiac júl "flákal", rozhodol som sa napísať tento článok.
Nespomeniem tu žiadne mená, aby sa niekto neurazil a dám sem len fotky z vonku, aby som nenarušil to tajné čaro bane.
Môj prvý deň v práci bol 1. júl. Mal som veľké obavy, pretože predtým som bol v bani len raz a nevedel som cestu. Našťastie sme mali aj spolu s druhou brigádničkou možnosť ísť do bane znovu s lektorom a tak získať orientáciu v bani a vypočuť si jeho výklad. Zaujímavé je, že vždy sa odbočovalo doľava.
Potom ma čakala moja prvá prehliadka. Na začiatok som chcel zvolať ľudí a snažil som sa zakričať: "Kto chce ísť do bane, nech ide so mnou!" Namiesto toho som zakričal:"Kbf chfe uižť do bane...!" Takže o srandu bolo postarané :D. Prvé 3 dni boli celkovo o zvykaní si na nové podmienky a o učení sa. Vlastne niečo nové som sa učil celý mesiac. Keďže my, mladí brigádnici sme vhodný ako pokusné králiky, náš vedúci nám pridelil experiment-pozeranie krátkeho filmu o baníctve.Prehliadka sa týmto predĺžila až na 90 minút.
Každý deň som v bani prešiel minimálne 3x 1200 metrov v bani + 6x 128 schodov + bežná chôdza + cesta domov 2x 2000 metrov. O kondičku mám teda postarané.
Zažil som tu aj množstvo príjemných chvíl...či už v podobe rozhovorov s kolegami alebo v podobe návštevníkov. Mal som veľa zahraničných hostí, treba spomenúť štedrých Holanďanov, vtipných Čechov, ...Škótov, pekné Rusky. Najpútavejší bol rozhovor s ruskou devou Nastasjou...nejako záhadne sme sa dorozumeli angličtinou a keď to nešlo...tak aj slovenčino-ruštinou :D. Najväčšia zábava bola s českými turistami, poprípade so študentami zo Slovenska ale aj z celého sveta.
Avšak našli sa aj temnejšie momenty. Boli chvíľky, keď som sa ledva premáhal. Keď vám niekto zíva pred tvárou a ešte si nezakryje ústa, tak čo si pomyslíte? Alebo keď je niekto otočený chrbtom a vy rozprávate? Deťom odpúšťam ich správanie, pretože 50% detí nevie, ani kde sú a o čo sa jedná, a 50% detí tam prišlo z donútenia rodičov alebo vedúcich táborov, takže tí nemali na výber. Ale keď už to nezaujíma človeka, ktorý si za to vedome zaplatil, tak na čo to robil??? :). Klincom do rakvy lektora je, ak sa ho spýtate na niečo, čo už 3x hovoril a dáte to do vety tak, že to znie ako nezmysel.
Poďme sa však vrátiť k pekným chvíľam. Pár jedincov predsa nemôže pokaziť celkový dojem. S kolegami a kolegynkami :) bola vždy zábava. Po čase sme si na seba všetci zvykli, ale prišlo lúčenie. Jeden krásny večer sme si všetci sadli, otvorili **** a vychutnávali posledné spoločné chvíľky. Ja som mal tú česť ostať robiť až do konca mesiaca. Mohol som tak privítať aj ďalšich lektorov, ktorí sa prišli priučiť remeslu. Touto cestou im prajem veľa šťastia!
Teraz by mal nasledovať koniec. Lenže myšlienky mi to nedovolia :). Musím sa vrátiť ešte k návštevníkom. Najviac lektora poteší, ak má vtipných a zhovorčivých návštevníkov, to je potom skvelá atmosféra. Poteší taktiež aj odkaz zanechaný v návštevnej knihe, ktorú som si každý deň čítal. Najviac zo všetkého však poteší vďaka v očiach postihnutých návštevníkov. Mal som tú česť sprevádzať mentálne postihnutých turistov z Holandska. Bola s nimi oveľa väčšia zábava ako s inými návštevníkmi a oni si baňu užívali, doslova si vychutnávali každý exponát a celý výklad, dokonca sa aj pýtali a boli to otázky k veci. Najlepšie však boli ich vďačné pohľady a slová na konci prehliadky, ako aj odkaz v návštevnej knihe: Thank you-Netherlands. V tomto momente si človek uvedomí, že práca, ktorú vykonal priniesla niekomu radosť a nebola teda zbytočná, to je cieľom každého lektora.
Tieto slová už boli konečné a dúfam, že takúto možnosť stráviť niekde čas budem mať aj o rok. Získal som mnohé vedomosti, ale čo je lepšie, získal som aj veľa skúseností.
p.s. pozdravujem všetkých pracovníkov SBM v skanzene!
p.s.2 tento článok je vzdaním úcty ku všetkým v SBM a je to aj vďaka návštevníkom, a vlastne všetkým.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára